AHOJ!
Som Bea a mám HIT
a intoleranciu na lepok. Môj príbeh bude asi veľmi podobný ako tvoj či akéhokoľvek iného histaminika.
Keď sa na to spätne pozriem, mala som asi všetky symptómy HIT (až na hnačku) a nejakej ďalšej poruchy tvorby histamínu (MCAD, mastocytóza – zatiaľ v štádiu pátrania). Kiež by sa našiel niekto, kto by mi to odhalil skôr! Po určení diagnózy sa mi však celý obrázok konečne spojil. Všetky tie veci, čo som riešila s rôznymi špecialistami, podľa všetkého súvisia oveľa viac, než som si kedy mohla myslieť...
Keď som svoju diagnózu zistila prvýkrát, bola som z toho spočiatku zmätená, na prvú to môže vyzerať komplikovane, ale veľmi rýchlo mi došlo, že to je pre mňa vyslobodenie. Povedala som si, že konečne viem, čo mi je, čo mi spôsobovalo problémy celé tie roky.
Teraz tvorím tento web, aby som ti pomohla sa v tom zorientovať a ukázala ti, že to vôbec nie je taký strašiak, ako na začiatku vyzerá.
Moje detstvo
Neviem, kedy sa to celé začalo, ale možno som to mala odjakživa. Čo mi pamäť slúži, mala som bolesti hlavy a migrény už ako malé dieťa – väčšinou to vyústilo až do zvracania. Pamätám si, že zakaždým (a počúvam to fakt už roky a desaťročia), keď mi brali krv na tento účel, mi lekári hovorili, že tam mám nejaký zápal.
Mala som jedno obdobie, keď som bola vkuse chorá, bez akýchkoľvek kokov a pod. Puchli mi uzliny na krku aj inde na tele, mala som teploty, proste choroba ako vyšitá, no dôvod sa nikdy nezistil. Raz som mala dokonca pozitívny test na boreliózu, ale tá sa potom nepotvrdila.
Jeden čas, asi okolo 10 rokov, ma začali bolieť kĺby – hlavne kolená. Lekárka si myslela, že sa chcem vyhnúť telesnej výchove, a matke odporúčala v rámci terapie – citujem – „päť a dvadsať na zadok“. No mňa tie kĺby fakt boleli! Potom sme zmenili doktorku a tá nová mi zrazu zistila reumatickú horúčku. Brala som na to aj penicilín dosť dlho, ale bolesti kolien nejako neprešli.
Navyše si ešte pamätám, že som mávala vracajúci sa ekzém a zápcha ma sprevádzala už od násťročných rokov.
O pár rokov neskôr
Keď som končila bakalára na výške v Prahe, zrazu sa mi vyhádzala celá tvár vyrážkami – drobnými, zapálenými, no suchými zároveň. Niečo ako hrošia koža to bola. Dokonca aj na očiach som to mala. Ja v strese, že budem vyzerať hrozne na štátniciach, som zašla do kožnej nemocnice, kde mi povedali, že to je periorálna dermatitída, a poslali ma domov.
Je to vraj neliečiteľné a treba držať kozmetickú diétu – umývať Jarishovým roztokom a natierať čistou glycerínovou masťou. Nejako to nepomáhalo, ale po čase sa to zjemnilo a občas dokonca problémy na pokožke zmizli úplne. Objavovali sa však pravidelne, no v menšej miere – už nie na komplet celej tvári, ale iba okolo úst, nosa a očí. Nič príjemné, hlavne pre ženu, čo dbá o svoj vzhľad.
Začala som športovať, no hneď sa moje problémy s kĺbmi prehĺbili. Diagnóza bola tentokrát únavové zlomeniny v oboch kolenách. Po čase sa problém zlepšil, no začali bolieť ramená. Keď to bolo neúnosné, šla som na magnetickú rezonanciu (MRI). Ukázala zápal burzy v ramene a ďalšie pridružené problémy. Fyzioterapia, injekcie plazmy či kortikoidy nepomohli. Ani taktika nezaťažovať – len som prišla o svaly na chrbte a rukách.
Tráviace problémy ma nakoniec priviedli k alergologičke. Mám fajn doktorku, tak som to skúsila cez ňu. Urobila mi testy na potraviny, ktoré najčastejšie jem. Všetky alergie vyšli negatívne, tak sa pátranie nateraz skončilo.
Po rokoch som sa opäť nahnevala, že to nafúknuté brucho a nepravidelná stolica už fakt nie sú OK, takže som poprosila obvodnú doktorku o žiadanku na gastro. Najprv konzultácia, potom odber krvi nalačno a potom gastrofibroskopia – „milovaná“ hadička. Keď som išla na hadičku, mala som už výsledky z krvi: podozrenie na HIT a intoleranciu na lepok.
Úplne nezávisle od toho som v podobnom čase poprosila doktorku, aby mi vzala krv na štítnu žľazu – však nie je normálne, že tak zdravo jem, cvičím veľa a stále nechudnem, ako by som mala. Asi stokrát som vyhlasovala, že keby mal iný takú životosprávu ako ja, bol by už len kosť, sval a koža. Nemala som žiadnu nadváhu, no mala som dosť tuku a bola som taká akoby spuchnutá. Jasne, vyšla mi nedostatočná funkcia štítnej žľazy.
Po tom, ako som zistila, že mám HIT a intoleranciu na lepok, začala som jesť viac nízkohistamínovo a bezlepkovo. Za dva mesiace mi zišlo 6 kíl bez akejkoľvek inej zmeny! O rok neskôr mi doktorka urobila kontrolný odber a na prekvapenie bolo všetko so štítnou žľazou zrazu v poriadku. Myslím, že by to mohlo súvisieť...
Ako som na tom dnes?
Momentálne sa považujem za stabilizovanú… konečne! Avšak mám teraz také „cheat“ obdobie, že si v práci často objednávam jedlo z reštík a zhreším aj inokedy. Hovorím si však, že aspoň už presne viem, z čoho mám reakcie. Napríklad naposledy som to troška prehnala s arašidovými vecami a vyhádzala som sa. No nebolo to žiadne prekvapko, niekde som s tým aj počítala.
Budem vám sem dávať vedieť ohľadne môjho aktuálneho stavu, snáď pravidelne! 🙂